Veľa z nás siahlo po rôznych typoch diét, či hladovaní, len, aby sme si upravili váhu na nami a tiež spoločnosťou uznávanú hmotnosť. Aj napriek neustálym pokrokom v medicíne ľudstvo zápasí s nadváhou, až obezitou, s ktorými súvisia ďalšie ochorenia (napr. vysoký krvný tlak, cukrovka, srdcové ochorenia…).
Jednou z vhodných diét, ktorá môže prinášať pozitívne výsledky by mohla byť práve ketogénna diéta (keto diéta), ktorej základom je veľmi nízky príjem sacharidov (poznáme ich aj ako uhľohydráty alebo ľudovo cukry) a naopak vysoký príjem tukov. Keto diéta sa využíva nielen na chudnutie, ale pomáha pri liečbe rôznych ochorení (diabetes mellitus, syndróm polycystických vaječníkov, neurodegeneratívne ochorenia a iné). Ketogénna diéta je jedným z druhov nízkosacharidovej diéty. No poďme po poriadku a vysvetlime si najskôr, čo znamená pojem nízkosacharidová diéta.
Nízkosacharidová diéta
Pod pojmom nízkosacharidová diéta rozumieme stravovanie, ktoré v sebe zahŕňa menej ako 130 g sacharidov denne, teda menej ako 26 % sacharidov z celkového energetického príjmu.
Celkový denný príjem energie zo sacharidov:
- py nemal presiahnuť 20 % z celkového energetického príjmu za deň
- príjem tukov by sa mal pohybovať medzi 55-65 %
- príjem bielkovín by sa mal pohybovať medzi 25-30 %
Strava, ktorú denne konzumujeme, obsahuje širokú škálu makronutrientov. V prípade, že príjem niektorej z makroživín znížime, ako v prípade nízkosacharidovej diéty príjem sacharidov, musíme to vykompenzovať vo zvýšení denného energetického príjmu z makroživín, ako sú tuky a bielkoviny.
K potravinám, ktoré obsahujú väčšie množstvo sacharidov vieme zaradiť: obilniny, chlieb, zemiaky, cestoviny, mliečne výrobky a sladké ovocie.
Treba si uvedomiť, že ich obmedzovanie môže spôsobiť, že do nášho tela nebudú privádzané dôležité živiny, preto je potrebné nahradiť ich potravinami, ktoré obsahujú väčšie množstvo bielkovín a tým pádom aj tukov. Patria medzi ne: ryby, hydina, slanina, steaky, vajcia a ďalšie. “Nie je všetko zlato, čo sa blyští,” a preto si je treba dobre rozmyslieť, či sa do nízkosacharidového stravovania pustíme, pretože má svoje výhody aj nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť.
Výhody nízkosacharidovej diéty:
- redukcia hmotnosti,
- dlhší pocit nasýtenia,
- vyšší podiel zdravých tukov v strave,
- zníženie LDL cholesterolu a lipidov v krvi,
- zvýšenie HDL cholesterolu (tzv. dobrý cholesterol),
- ochranný účinok zvýšeného príjmu omega - 3 mastných kyselín,
- menšie výkyvy hladiny glukózy,
- zlepšenie tráviacich ťažkostí,
- zníženie zápalových procesov.
Nevýhody možné riziká nízkosacharidovej diéty:
- častejší hlad, ktorý prechádza až do neovládateľného agresívneho hladu (okamžitá potreba sa hneď najesť),
- zvýšená chuť na sladké potraviny,
- silná nervozita a neovládateľná chuť na sladké (ľudia trpiaci cukrovkou sú vystavení riziku ťažkej hypoglykémie),
- nekontrolované priberanie na zásobách podkožného tuku,
- dlhodobý až trvalý stav ketózy (ketóza je stav, do ktorého sa dostaneme vďaka zvýšenému príjmu veľmi kvalitných bielkovín pri súčasnom znížení prísunu cukrov a tukov),
- dlhodobý duševný útlm, možný pocit depresie,
- strata koncentrácie (mentálna hmla),
- závrate pri náhlom postavení sa,
- ťažoba, pocit slabosti, vyčerpanie a silná únava,
- zvýšené hodnoty cholesterolu,
- búšenie srdca,
- znížená činnosť štítnej žľazy,
- rozhádzaná hormonálna sústava,
- oslabená imunita a následné časté prechladnutia,
- bolesti hlavy,
- zápcha (vďaka nedostatočnému príjmu vlákniny), hnačka, nafukovanie,
- dlhodobé narušenie črevnej rovnováhy medzi jednotlivými druhmi črevných baktérií,
- zvracanie,
- zapáchajúci dych,
- studené končatiny a nos aj v priebehu teplých dní (pocit chladu až triaška),
- narušená činnosť obličiek,
- zvýšená hladina kyseliny močovej,
- žlčníkové bolesti a komplikácie (spôsobené nadmerným príjmom tukov).
Tabuľka 1: Diétna klasifikácia na základe prijatého množstva sacharidov
| Množstvo prijatých sacharidov | Množstvo na deň | 2000 kalórií | 1500 kalórií | 1200 kalórií |
| veľmi nízke | 21-70 g/deň | 4-14 % | 6-19 % | 7-23 % |
| stredne nízke | 30-39,9 % energie | 150-200 g/deň | 113-149 g/deň | 90-120 g/deň |
| stredné | 40-65 % energie | 200-325 g/deň | 150-245 g/deň | 120-195 g/deň |
| vysoké | >65 % energie | >325 g/deň | > 245 g/deň | >195 g/deň |
Nízkosacharidovú diétu rozdeľujeme na tieto druhy:
- Ketogénnu diétu,
- Dukanovu diétu,
- Whole 30,
- Low-carb Paleo (vhodná pri potrebe zníženia krvného tlaku).
Definícia ketogénnej diéty
Keto diéta patrí medzi jeden z najstriktnejších druhov nízkosacharidovej diéty z dôvodu, že obmedzuje množstvo sacharidov pod 50 gramov na deň (niektorí odborníci dokonca uvádzajú ešte nižšie hodnoty a to 20 gramov denne) a prijíma vysoké množstvo tukov, ktoré tvoria až 80 % z celkového energetického príjmu potravy. Jej základ tvoria tiež niektoré druhy zeleniny, preto ju nie je možné “držať” po celý život.
Tento druh diéty napomáha spaľovaniu tukov, čím výrazne a rýchlo dochádza k redukcii hmotnosti. Mnohé štúdie ukazujú, že ketogénna diéta môže pomôcť nielen schudnúť, ale aj zlepšiť naše zdravie a eliminovať vznik ochorení ako cukrovka, rakovina, epilepsia i Alzheimerova choroba.
Prečítajte si viac o cukrovke a jej vplyve na naše zdravie.
Prísne obmedzenie sacharidov uvádza naše telo do metabolického stavu, nazývaného ketóza, kedy sa spaľovanie tukov mení na energiu. V pečeni sa tuk premení na ketóny, vďaka ktorým môže mozog dostávať energiu. Keto diétou vieme taktiež docieliť výrazné zníženie hladiny cukru v krvi a lepšiu rovnováhu inzulínu. Jej dodržiavanie tiež priaznivo vplýva na zlepšenie akné.
Čo je vlastne ketóza?
Pod pojmom ketóza sa označuje metabolický stav, v čase ktorého naše telo začne využívať tuk ako “palivo” namiesto sacharidov, čím sa výrazne zníži ich spotreba, čiže sa obmedzí prísun cukru, ktorý je hlavným zdrojom energie pre bunky. Ak budeme keto diétu dodržiavať prísne, je to práve ten najefektívnejší spôsob ako vstúpiť do stavu ketózy. Potrebné je však, ako sme už uviedli, dodržiavanie správnej potreby bielkovín a tukov (mäso, ryby, vajcia, zdravé oleje a orechy).
Obmedzenie spotreby bielkovín (ak sa konzumujú vo veľkým množstvách), ktoré sa môžu premeniť na glukózu, môžu prechod do ketózy výrazne spomaliť. Ak chceme dosiahnuť stav ketózy rýchlejšie, odporúča sa praktizovať prerušované hladovanie (príjem potravy v čase 8 hodín striedať so 16 hodinovým hladovaním).
Medzi základné príznaky, podľa ktorých vieme, že sa nachádzame v stave ketózy, patria napríklad pocit zvýšeného smädu, či suchosti v ústach, zníženie pocitu hladu a chuti do jedla a tiež časté močenie. Istotu, že sme vstúpili do stavu ketózy si môžeme overiť v podobe močových, krvných a dychových testov, ktoré fungujú na princípe merania hodnoty množstva ketónov, ktoré naše telo produkuje.
Druhy ketogénnej diéty
Keto diéta sa delí na tieto druhy:
1. Štandardná ketogénna diéta:
Štandardná ketogénna diéta je typ veľmi prísnej nízkosacharidovej diéty. Príjem potravy zahŕňa veľmi nízky obsah sacharidov, stredne vysoký obsah bielkovín a vysoký obsah tukov. Zvyčajne táto strava obsahuje 70 % tuku, 20 % bielkovín a do 10 % sacharidov.
2. Cyklická ketogénna diéta:
Pri cyklickej ketogénnej diéte sa striedajú obdobia s vyšším príjmom sacharidov (5 ketogénnych dní), po ktorých nasledujú dni s vysokým obsahom sacharidov (2 dni).
3. Cielená ketogénna diéta:
Cielená ketogénna diéta umožňuje počas fyzickej aktivity pridanie ďalšieho množstva sacharidov do stravy.
4. Ketogénna diéta s vysokým obsahom bielkovín:
Ketogénna diéta s vysokým obsahom bielkovín je typ diéty, v ktorej je obsah bielkovín zastúpený v množstve 35 %, tuky 60 % a 5 % sacharidov.
Medzi najčastejší typ ketogénnej diéty patrí práve štandardná ketogénna diéta (najviac skúmaná a odporúčaná), ale tiež ketogénna diéta s vysokým obsahom bielkovín.
Cyklická a cielená ketogénna diéta (patria k pokročilejším metódam) sú vhodné najmä pre kulturistov a športovcov.
Princíp ketogénnej diéty
Vo všeobecnosti princíp ketogénnej diéty spočíva v príjme nízkeho množstva sacharidov na 50 g denne. Po niekoľkých dňoch dodržiavania diétneho režimu sa pre správnu oxidáciu tukov (prostredníctvom oxaloacetátu v Krebsovom cykle a tiež pre transport glukózy do centrálneho nervového systému) cukor stáva pre telo nedostatočným.
Približne po 3. až 4. dňoch keto diéty je náš centrálny nervový systém nútený vyhľadávať náhradný zdroj energie z dôvodu, že už nemôže využívať ako zdroj mastné kyseliny. Za takýto náhradný zdroj v tomto prípade použije ketóny, ktoré sa tvoria v pečeni (acetoacetát a beta-hydroxybutyrát).
Pri ketóze nastáva dôkladný rozpad tukov. V prípade fyziologickej ketózy hladina ketolátok v krvi dosahuje maximálne hodnoty 7 – 8 mmol/l a nedochádza k zníženiu pH v krvi. Na prirovnanie, pri diabetickej ketoacidóze, ktorá je akútnou komplikáciou diabetes mellitus, dochádza k znižovaniu hladiny pH v krvi až na 20 mmol/l.
Na začiatku dodržiavania keto diéty dochádza k úbytku na hmotnosti až 5 kg v priebehu 2 týždňov. Je to spôsobené najmä diuretickým (častou potrebou na močenie) účinkom, čo neskôr vedie aj k strate tuku.
Princíp makroživín pri keto diéte
Sacharidy
Každý organizmus je iný a tiež každý z nás inak reaguje na obmedzenie sacharidov v strave, ktoré je potrebné na normalizáciu hladiny glukózy v krvi a na dosiahnutie nutričnej ketózy. Hodnoty, ktoré si nutričná ketóza vyžaduje, sú zvyčajne, ako sme už uviedli, menej ako 50 gramov sacharidov denne, avšak môžu sa pohybovať aj v rozmedzí od 30 do 70 gramov denne. Je dokázané, čím vyššiu máme hmotnosť na začiatku diéty, tým je potrebné oveľa viac obmedziť prísun sacharidov v strave (dôležité pre hladinu cukru v krvi a inzulínu).
Sacharidy z hľadiska zdroja (pri ketodiéte) môžeme rozdeliť takto:
- 5-10 g z bielkovinových potravín,
- 5-10 g z ovocia,
- 10-15 g z neškrobovej zeleniny,
- 5-10 g z orechov a semien.
Do stravy v závislosti od typu postavy (vzhľadom k množstvu príjmu sacharidov) môžeme začleniť: mäso, syry, vajcia, neškrobovú zeleninu, ovocné oleje a malé množstvo ovocia. Sacharidy by z celkového energetického príjmu mali tvoriť 55 %, čo je približne od 200 gramov do 350 gramov denne. Ak v potrave spracúvame viac sacharidov, ako by sme mali, môže hroziť možnosť ohrozenia organizmu v podobe metabolického syndrómu, či obezity a riziko vzniku cukrovky. Strava, ktorá je o sacharidy ochudobnená, vedie k značne vyššiemu úbytku hmotnosti v porovnaní s diétou, ktorá obmedzuje príjem tukov.
Bielkoviny
Príjem bielkovín by sa mal denne pohybovať medzi 1,2 až 1,5 gramov na kilogram telesnej hmotnosti a z energetického hľadiska by mal tvoriť 15-20 % nášho denného energetického príjmu. V prípade, že počet prijatých bielkovín je v priebehu dňa vysoký, k žiaducej nutričnej ketóze nedôjde. Ak konzumujeme príliš malé množstvo bielkovín, môže sa to odzrkadliť na strate svalovej hmoty a tiež to môže ovplyvniť stav nasýtenia.
V prípade, že športujeme, môžeme mať mierne zvýšenú potrebu príjmu bielkovín, no v tomto prípade sa odporúča ich prísun na 1,5 gramu na jeden kilogram našej telesnej hmotnosti (ak nešportujeme malo by to byť menej ako 1 gram bielkovín na 1 kilogram váhy). Ak trpíme cukrovkou II. typu, zvyčajne stratíme 8 % svalovej hmoty, každých desať rokov od 40. roku života. Preto je rozhodujúce, aby sme nášmu telu zabezpečili dostatočný príjem bielkovín na kompenzáciu tejto straty svalov.
Tuky
Určenie vhodného množstva konzumovaného tuku pri ketodiéte sa dá najlepšie dosiahnuť tak, že sa môžeme najesť dosýta, avšak s dôrazom na potraviny s vysokým obsahom mononenasýtených mastných kyselín a nasýtených mastných kyselín (ich spotreba môže viesť k zvýšeniu cirkulujúceho LDL cholesterolu = rizikový faktor pre kardiovaskulárne choroby).
Pri tomto druhu diéty je nutné obmedziť konzumáciu potravín bohatých na omega-6 poly nenasýtené mastné kyseliny (arašidy, kukurica, sója). Hlavnou súčasťou keto diéty je prijímanie dostatočného množstva omega-3 mastných kyselín (s dlhým reťazcom), kyseliny eikosapentaenovej a kyseliny dokozahexaénovej, napríklad v podobe sardiniek, tuniaka i lososa, v množstve aspoň 2x do týždňa.
Vhodné a nevhodné potraviny pri ketogénnej diéte
Je veľmi dôležité dbať na kvalitu potravín a na podiel sacharidov v nich. S tým nám pomôžu etikety, ktorých čítanie je tiež súčasťou dodržiavania diéty, ale tiež plánovanie jedla si vopred na celý deň - jedlo je možné nachystať si do rôznych nádob a dóz a brať ho so sebou do práce, na výlety či turistiku.
S jedálničkom nám však pomôžu aj niektoré weby, na ktorých je možné nájsť vyrátaný potrebný počet prijatia gramov tukov, sacharidov a vlákniny dopredu na celý týždeň. Taktiež niektoré spoločnosti vo väčších mestách sa špecializujú na prípravu a donášku stravy prerátanú presne na našu hmotnosť.
Štúdie dokázali, že pri dlhodobom chudnutí je ketogénna diéta oveľa efektívnejšia ako spomínaná diéta s nízkym obsahom tukov (pri dodržiavaní keto diéty bol efekt úbytku hmotnosti vyšší o 0,9 kg, než pri nízkosacharidovej diéte a tiež v priebehu 8 týždňov strata hmotnosti bola päťkrát vyššia pri ketogénnej diéte, než pri diéte s nízkym obsahom tukov).
Viete na čo si dať pri chudnutí pozor a ako dosiahnúť kalorický deficit?
Vhodné potraviny:
- ryby (makrela, losos, pstruh, tuniak, haring)
- mliečne výrobky (maslo, plnotučné syry - kozí, smotanový, niva, mozzarella, čedar, jogurty a smotana)
- mäso (hydina, hovädzina, bravčovina, divina, vnútornosti, klobása, slanina)
- vajcia (celé)
- nízkosacharidová zelenina (listová zelenina, špargľa, brokolica, karfiol, zeler, cibuľa, paradajky, paprika, hríby)
- oleje (sezamový, avokádový, olivový)
- tuky (kokosové produkty)
- semená a orechy (mandle, chia, ľanové, makadamové, pekanové, konopné, tekvicové semienka a vlašské orechy)
- ovocie (v malých množstvách černice, maliny, čučoriedky)
- avokádo (celé avokádo alebo čerstvo vyrobené guacamole)
- koreniny, bylinky, citrónová šťava, soľ, čierne korenie, ocot, dressing bez cukru
- nápoje (voda, nesladený čaj, káva, rastlinné mlieko)
Nevhodné potraviny:
- mäso (spracované)
- mliečne výrobky (mlieko, nízkotučné a sladené jogurty a majonéza, zmrzlina)
- diétne produkty
- ryža
- orechy (v čokoláde, arašidy, sladené orechové maslá)
- oleje (slnečnicový, repkový, kukuričný)
- tuky (margarín)
- pečivo
- obilniny
- krekry
- ovsené vločky
- cestoviny
- strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach, cícer…)
- ovocie (všetko ovocie, okrem malého množstva bobuľovín a jahôd)
- zelenina s vyšším obsahom sacharidov (zemiaky, kukurica, tekvica, mrkva, petržlen…)
- omáčky (sladené, medové, barbecue, kečup)
- sladkosti, zákusky, cukríky
- cukor, med, sirupy, sladidlá
- fast food, spracované potraviny
- nápoje (alkohol, pivo, víno, likér, miešané nápoje,ovocné šťavy, sladené čaje, sóda)
Ako vplýva keto diéta na črevný mikrobióm?
Črevný mikrobióm v ľudskom organizme obsahuje 1 014 rezistentných mikroorganizmov, vrátane baktérií (najväčšie zastúpenie majú grampozitívne Firmicutes a gramnegatívne bekateroidy), vírusov, húb a prvokov, ktoré vzájomne pôsobia s črevným traktom. Väčšina mikroorganizmov sa nachádza v okrajovej časti tráviaceho traktu. Ich podstatou je prispievať k nášmu zdraviu prostredníctvom biosyntézy vitamínov a esenciálnych aminokyselín, ale tiež tvorby chýbajúcich metabolických vedľajších produktov z diétnych zložiek, ktoré zostali nespracované v tenkom čreve. Ak naša strava obsahuje väčšie množstvo sacharidov, črevný mikrobióm je náchylnejší na narušenie cirkadiánneho rytmu.
Sacharidy vieme rozdeliť do dvoch foriem ako:
- stráviteľné (enzymaticky degradované v tenkom čreve), ku ktorým patria škroby a cukry (glukóza, sacharóza, fruktóza a laktóza),
- nestráviteľné (nie sú enzymaticky degradované v tenkom čreve) - škrob a vláknina, ktoré prechádzajú do hrubého čreva, kde dochádza k fermentácii rezistentnými mikroorganizmami. Z tohto dôvodu práve vlákninu môžeme zaradiť medzi dobré zdroje sacharidov pre mikrobióm, vďaka použitiu baktérií ako zdroja energie a uhlíka.
Ak konzumujeme stravu bohatú na nestráviteľné sacharidy, v tele sa zvyšuje počet bifidobaktérií a baktérií kyseliny mliečnej (napríklad pšeničné otruby sú spájané so zvýšením črevných Bifidobacteria a Lactobacilli).
Výhody dodržiavania ketogénnej diéty na črevnú mikroflóru
Úlohou ketogénnej diéty je ovplyvňovať zloženie, funkčnosť a rozmanitosť črevnej mikroflóry. Črevná mikroflóra často vedie k zvýšeniu citlivosti na inzulín a zlepšuje toleranciu voči glukóze a chladu. Veľmi veľa pozorovaní, ako ketogénna diéta vplýva na mikrobióm pochádza zo štúdií o epilepsii. Dokazujú, že diéta znižuje symptómy aj pri niektorých ochoreniach ako je skleróza, či autizmus.
Nepriaznivé účinky keto diéty na organizmus
Účinky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú proces diéty by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín a teda na účinky:
- Krátkodobé - bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, nespavosť, hnačka, zápcha (niekedy označované aj ako keto chrípka), poväčšine ustupujúce do niekoľkých dní až týždňov od zahájenia diéty. Vďaka vysokému príjmu tekutín sú príznaky lepšie zvládateľné. Medzi ďalšie negatívne príznaky vieme zaradiť zvýšený hlad, problémy so spánkom, znížený výkon pri cvičení, slabá energia a duševné funkcie.
- Dlhodobé - nedostatok vitamínov a minerálov, vznik obličkových kameňov, steatóza (stukovatenie) pečene a hypoproteinémia (znížená koncentrácia bielkovín v krvi), nedostatok mikroživín.
Riziko vzniku nežiaducich účinkov môžeme znemožniť tým, že prvých pár týždňov vyskúšame pravidelnú diétu s nízkym obsahom sacharidov, čím naše telo pripravíme na úplné vylúčenie sacharidov. Keto diéta môže v našom tele tiež zmeniť rovnováhu minerálov a vody, preto je vhodné pridávať do jedál soľ a užívať minerálne doplnky. Na začiatku diéty je vhodné jesť, kým nepocitujeme sýtosť a nevyhýbať sa príjmu kalórií.
Pred začatím držania keto diéty v prípade, že sme diabetici je potrebné upraviť si lieky, pretože sa stáva, že ak užívame inzulín alebo perorálne hypoglykemické látky, môžeme byť ohrození ťažkou hypoglykémiou. Vylúčiť keto diétu by sme mali v prípade, že trpíme zlyhávaním pečene, pankreatitídou, poruchami metabolizmu tukov alebo porfýriami.
Pri dodržiavaní ketogénnej diéty treba mať tiež na zreteli, že pri dychovom teste na alkohol, môže byť pozitívny. Je to spôsobené ketonémiou, kedy sa stáva, že acetón v tele je pečeňou redukovaný na isopropanol.
Ketogénna diéta a obezita
Prísnym dodržiavaním keto diéty pri obezite a redukcii hmotnosti je možné, že našu hmotnosť znížime už počas prvých 3 až 6 mesiacov, v porovnaní s inými druhmi diét. Je to vďaka tomu, že naše telo pri tejto diéte spotrebuje počas dňa v priemere iba 60 až 65 g glukózy. Procesy chudnutia sú ovplyvnené účinkami ketózy, vyšším príjmom bielkovín, vyššou metabolickou účinnosťou pri konzumácii tukov, znížením lipogenézy a zvýšením lipolýzy a hormónmi (leptín, ghrelin), ktoré potláčajú chuť do jedla.
Keto diéta a cukrovka
Ak sa trápime pri cukrovke 2. typu, prediabetom alebo metabolickým syndrómom s prebytočným tukom, chudnutie s ketogénnou diétou je pre nás to pravé. Je dokázané, že keto diéta dokázala zlepšiť citlivosť na inzulín až o 75 %. Počas prvých 90 dní držania diéty (s ochorením diabetes) sa výrazne znížila hladina hemoglobínu A1C (miera dlhodobého riadenia hladiny cukru v krvi, označovaný aj ako glykovaný hemoglobín). Počas dvoch rokov sa na vzorke 349 ľudí s diabetom 2. typu, ktorí dodržiavali keto diétu prejavilo schudnutie o 11,9 kg. Taktiež sa u nich preukázalo zlepšenie hladiny cukru v krvi a eliminácia užívania liekov.
Viete aký vplyv môže mať cukrovka na zdravie ústnej dutiny?
Keto diéta a rakovina
Štúdie z roku 2019 dokazujú, že existuje spojitosť medzi stravou, mikroflórou a rakovinou. Uvádza sa v nej, že vďaka mikroflóre a ketogénnej diéte, ktoré majú veľký význam pri výrobe mastných kyselín s krátkym reťazcom sa zvyšuje účinnosť onkologických terapií, ale tiež prevencia a liečba rakoviny. Ketogénna diéta je považovaná za bezpečnú a vhodnú práve pri liečbe rakoviny chemoterapiou i radiačnou terapiou.
Ďalšími výskumami bolo zistené, že ketogénna diéta môže potlačiť alebo aspoň spomaliť rast nádoru, ale i zlepšiť imunitné reakcie. Pri syndróme polycystických vaječníkov, či rakovine vaječníkov alebo sliznici maternice sa keto diéta ukazuje ako sľubná liečba.
Ketogénna diéta a neurodegeneratívne ochorenia
To, že ketogénna diéta má pozitívny vplyv na neurodegeneratívne ochorenia bolo preukázané pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe. Je ňou možné liečiť akékoľvek neurodegeneratívne ochorenie, pretože ketónové telá poskytujú alternatívny zdroj energie pre hypometabolické neuróny. Ketogénna diéta pomáha aj pri traumatickom poškodení mozgu. Podľa Nadácie epilepsie v USA je diéta vhodná pri liečbe epilepsie. Znižuje epileptické záchvaty a to najmä u ľudí, ktorí negatívne reagujú na iné druhy liečby. Plusom v liečbe je tiež spomalenie procesu starnutia mozgu.
Ketogénna diéta a srdcovocievne ochorenia
Ak pri dodržiavaní keto diéty prijímame naozaj kvalitné, nutrične vyvážené potraviny a správny pomer mastných kyselín, pozitívnym výsledkom môže byť zníženie LDL cholesterolu.
